Jdi na obsah Jdi na menu
 


Přišlo ze Slovenska

Poznámka: Autor tohto článku nepoužil slovko rómovia alebo cigáni, ale

„neprispôsobiví spoluobčania“, aby nebol považovaný pseudohumanistami

a inými milovníkmi bordelu a magormi za rasistu. Aj tak nepochodil... Preto sa

tento blog SME rozširuje e-mailmi.

Po babičke sme so sestrou zdedili rodinný dom v jednej hladovej doline

niekde na juhu stredného Slovenska.

Chodievali sme tam zriedka - len dva razy ročne, na jar a na jeseň. Ako to

už v takých hladových dolinách býva, z dôvodu nízkych cien nehnuteľností sa

tam často sťahujú niektorí neprispôsobiví spoluobčania z väčších miest, ktorí za

odstupné predali svoje už „vybývané“ byty, čo dostali od štátu zadarmo a kúpili

si za ne na vidieku lacné bývanie.

A so sebou si prinášajú i svoj obľúbený spôsob života, spojený s hlukom

a špinou, pre ktorý však väčšinová časť spoločnosti nemá pochopenie, a v

dôsledku ktorého v blízkosti ich bydlísk prudko klesá cena priľahlých

nehnuteľností.

Aj v babičkinej rodnej dedinke došlo k takémuto sťahovaciemu procesu

z „vybývaného“ bytu vo väčšom meste, a niekoľko desiatok metrov od nášho

domu sa v jednej lacnej chalúpke na spadnutie, bez vody a elektriny, zabývalo

niekoľko neprispôsobivých spoluobčanov a začalo si jej okolie okrášľovať

narastajúcimi hromadami odpadkov.

V dovtedy tichej, pokojnej, ospalej a kľudnej dedinke sa ozrazu objavili

bitky, výtržnosti, konflikty, nočný hluk a drobné krádeže, vidiecka idyla zrazu

skončila. Zanedlho nato na jeseň na Pamiatku zosnulých sme opäť šli na hroby

do otcovej rodnej dediny. Chcel som aj skontrolovať elektromer, pretože

rozvodné závody mi poslali neuveriteľne vysokú faktúru a bol som si istý, že

spravili chybu pri odpočte.

Po príchode do domu neskoro večer sme si všimli, že susedia -

spoluobčania už majú zavedenú elektrinu. Vo všetkých miestnostiach domčeku

i na dvore sa svietilo, televízor bežal, rádio vyhrávalo, reproduktory duneli na

celú ulicu... - všetky elektrospotrebiče naplno pracovali, ako keby spoluobčania

elektrinu mali zadarmo. Na svojom dvore som sa o niečo potkol. Posvietil som

si baterkou - a našiel som kábel „dvojlinku“, ktorý sa tiahol z mojej vonkajšej

zásuvky 230V na dvore, kde bol len tak odizolovanými koncami vodičov

zastrčený cez burinu a žihľavu, za plotom niekam smerom ku chalúpke

spoluobčanov.

Rozzúrený som vytrhol kábel zo zásuvky a mojou prvou myšlienkou bolo

rozbehnúť sa, spraviť s celou tou rozvetvenou rodinou spoluobčanov poriadok.

Ale aj keby som bol špecialistom v ázijských bojových umeniach a bol schopný

si poradiť holými rukami s početnou prevahou odborníkov na boj zblízka

s roztočenou britvou na gumičke, myšlienka na moje automatické vyhlásenie

vyšetrujúcimi orgánmi alebo médiami za zarytého odporného rasistu,

napadajúceho dobráckych nevinných spoluobčanov ma od toho zámeru

okamžite odradila. Hlásenie krádeže elektriny policajtom by bol holý nezmysel.

Škoda nepresiahla limit, nad ktorý by šlo o trestný čin, mohlo by ísť len

o priestupok a prípadnú pokutu by aj tak páchatelia (stále nezamestnaní

profesionálni poberači sociálnych dávok) nemali z čoho zaplatiť. Spôsobenú

škodu by mi tiež nikdy neuhradili, po mojom odchode by bol kábel samozrejme

znovu okamžite zapojený na svoje pôvodné miesto a musel by som preto

automaticky účty za elektrinu za nich platiť i ďalej. Ak by vonkajšia zásuvka

nebola pod napätím, pripojili by sa priamo za elektromerom. No a dať si

elektromer demontovať a nechávať tak dom bez elektriny a zapnutého alarmu

sa mi pri takomto susedstve naozaj nechcelo.

Plný beznádeje a zúfalstva som sa preto rýchlo upokojil a namiesto

unáhlenej neprimeranej reakcie som radšej úporne premýšľal, čo ďalej. A už po

krátkej chvíli ma osvietila prekrásna spásonosná elegantná myšlienka, ako

definitívne odnaučiť susedov - spoluobčanov mi tú elektrinu kradnúť a nestať sa

pri tom rasistom. Tým, ktorí si už nepamätajú z posledného ročníka základnej

školy rozdiel medzi striedavým obyčajným („svetelným“) a trojfázovým

(„motorovým“) prúdom, to na jednoduchom príklade pripomeniem.

Predstavte si tri body umiestnené vo vrcholoch rovnostranného

trojuholníka, v strede ktorého je štvrtý bod. Medzi každým vrcholom

trojuholníka a jeho stredom je cievka generátora, vyrábajúca striedavý prúd.

A napätie medzi ktorýmikoľvek dvomi bodmi sa rovná ich vzdialenosti. Medzi

vrcholom trojuholníka (fázou) a jeho stredom (nulákom) je to 230V obyčajné

napätie – „svetelný prúd“, medzi dvomi vrcholmi (dvomi fázami) je 1,73 krát

viac - 400 V (združené napätie – „motorový prúd“).

Vlastním malú zváračku na jednu alebo 2 fázy a podľa potreby (ak nie je

k dispozícii zásuvka na trojfázový prúd) si do zásuvky na „svetelný“ prúd pridám

druhú fázu (na 2 fázy a 1 nulák stačí obyčajná trojkolíková zásuvka), aj keď to

odporuje príslušným elektrotechnickým normám.

A tak teda ako oprávnená osoba s elektrotechnickým vzdelaním podľa

Vyhlášky 74, § 22, som vo svojom vlastnom dome, vo svojej vlastnej rozvodnej

skrinke vzájomne prehodil 2 drôty nulák a jednu fázu) a do svojej vlastnej

zásuvky na svojom vlastnom dvore som tým pustil združené napätie 400V, ako

keby som sa práve chystal zvárať...

Na druhý deň už za tmy som odišiel z domu. Za križovatkou som zastavil,

vystúpil z auta, nenápadne som sa pešo vrátil do domu a pozoroval som, čo sa

bude diať ďalej. Zanedlho z chalúpky vykĺzla tmavá postava, s dvojlinkou v ruke

preskočila plot a vliezla mi do dvora, kde opäť zapojila kábel do zásuvky...

Svetlá v chalúpke jasne zažiarili ako výbuch supernovy v neďalekej galaxii,

televízor blikol intenzívnym modrastým svetlom ako zváračka na stavbe

a zhasol, rádio i reproduktory začali zrazu revať ako na diskotéke, aby už

o niekoľko sekúnd definitívne stíchli...

A po mnohých dňoch nikdy nekončiaceho sa hluku sa v dedine konečne

rozhostilo hlboké hrobové večerné ospalé ticho, úplne rovnaké, aké tam bývalo

pred prisťahovaním sa spoluobčanov...

Združené napätie som v zásuvke na dvore ponechal trvale zapnuté, akoby

som chcel na dvore zvárať trvale. Po čase, keď som otcovu rodnú dedinku opäť

navštívil, mi hromada spálených rádií, televízorov, satelitných prijímačov

a magnetofónov na neodmysliteľnom neustále sa rozrastajúcom smetisku pred

chalúpkou prezradila, že spoluobčania to ešte veľmi dlho nevzdali a elektrinu sa

mi neochvejne pokúšali kradnúť znovu a znovu. Posledný ročník základnej školy

s výučbou základov elektrotechniky na hodinách fyziky očividne buď vôbec

neabsolvovali alebo na nich minimálne nedávali dostatočne pozor.

Principiálne z morálneho hľadiska to bolo absolútne objektívne, správne

a korektné riešenie - vyhoreli im totiž výhradne iba tie elektrozariadenia,

ktorými sa mi tú elektrinu opakovane pokúšali kradnúť. V podstate som vlastne

prejavil sociálne cítenie - namiesto očakávaných ukradnutých 230V som ich

sponzoroval dokonca 400V. Len som tam nedal reklamný leták „Akciová

BOMBA! 73% zdarma naviac!“ Naozaj ľutujem, že som nemohol vidieť tie

prekvapené tváre s vytreštenými očami v oslepujúcich zábleskoch ohňostroja

vybuchujúcich žiaroviek...

Odvtedy mi už nikdy viac elektrinu nekradli. Nie že by už nechceli. Ale

nezostal im už ani jeden funkčný elektrospotrebič. A tak som teda niekoľko

našich spoluobčanov úspešne odnaučil kradnúť mi elektrinu a napriek tomu

som sa nestal rasistom.

P.S. Trvalo mi viac než rok, kým sa mi ten krásny murovaný trojizbový

rodinný dom po babičke, v strede dediny, s veľkým dvorom a prekrásnou

záhradou, konečne podarilo predať. Hlboko pod úradný odhad. Za 6000 €.

Dodatok: Necelé štyri hodiny po zverejnení tohto článku som bol

vyradený z Titulky SME. Ostávam s pozdravom: Ing. Miroslav Holek.